Yāvakīvañca
yāvakīvañca: yāvakīvañca(bya)
ယာဝကီဝၪၥ(ဗ်)
[yāva+kīva+ca.nīti,sutta.nhā-375-6.nitea kīvaçca padapūraṇanihu.vajira.4va5-nitea yāva-kīva- yāvaa hokrahu .4.44.aṃ,ṭī,2.178.a kīva- akārantasā.aṃ,ṭṭha,2.23va.udāna,ṭṭha.324-nitea yāvakīvanti-hu niggahitantapaduddhārarhirā yāvakīvāti-hu rhi]
[ယာဝ+ကီဝ+စ။ နီတိ၊ သုတၱ။ႏွာ-၃၇၅-၆။၌ ကီဝ,စတို႔ကား ပဒပူရဏနိပါတ္ဟုဆိုသည္။ ဝဇိရ။ ၄ဝ၅-၌ကား ယာဝ-ႏွင့္ကီဝ-ႏွစ္ပုဒ္တို႔သည္ ယာဝအနက္ကို ေဟာၾကသည္ဟု ဆိုသည္။ ေမာဂ္၊ ၄။ ၄၄။ အံ၊ ဋီ၊ ၂။ ၁၇၈။ တို႔အလိုအားျဖင့္ ကီဝ-ကား အကာရႏၲသာျဖစ္သည္။ အံ၊ ႒၊ ၂။ ၂၃ဝ။ ဥဒါန၊႒။ ၃၂၄-တို႔၌ ယာဝကီဝႏၲိ-ဟု နိဂၢဟိတႏၲႏွင့္ပဒုဒၶါရပါဌ္ရွိရာ ယာဝကီဝါတိ-ဟု ပါဌ္ရွိသင့္သည္]